Dr.Ing. Arch. Josef Rittner

Note inserite da Andrea Cassigoli:

https://forum.axishistory.com/:

RITTNER Josef Ing. (Josefstadt/Böhmen, 23.09.1868 - 14.05.1924, Wien), GM missing: date of marriage I with Paula Brany, marriage II on 20.07.1940 with Irene Schullern von Schrattenhofen.

(...).

Generalmajor Ing. Josef Rittner (römisch-katholisch).

• 23.09.1868 in Josefstadt/Böhmen † 14.05.1924 in Wien-Wieden (Lungenentzündung) Eltern: Bahnbeamter Julius Rittner & Wilhelmine, geb. Görger. I. Heirat mit Paula, geb. Brany [?] 20.07.1920 II. Heirat in Aldrans bei Innsbruck mit Irene, geb. Schullern zu Schrattenhofen, verw. Pelikan (1890–1979).

I genitori Julius Karl Rittner ed Anna Wilhelmine Görger, come genitori di Julia Emma Wilhelmine Rittner (Königgrätz, Böhmen 15.07.1867 - Wien-Währing 20.06.1945, sposatasi (Wien-Leopoldstadt 25.09.1895) con Gustav Weidinger (Wien-Lichtental 21.02.1862 - Wien-Währing 16.11.1944) e madre di Julia Weidinger (Wien-Leopoldstadt 29.06.1896 - Wien-Leopoldstadt 29.06.1899), Gustav Julius Karl Weidinger (Wien-Leopoldstadt 05.05.1898 - ?) e Richard Weidinger (Wien-Leopoldstadt 12.05.1901 - ?), in Albero Genealogico di FamilySearch, Geni World Family Tree e https://www.myheritage.it: Morbach-Dwořak Familienseite amministrato da Stephan Morbach, Moore Family History amministrato da reagan moore e Van Vlasselaer Web Site amministrato da Dacha Van Den Brande.

Fotografia da http://www.coresno.com: https://www.coresno.com/index.php/forum/3-genealogie/2900-pelikan-r...

https://fphil.uniba.sk/o-fakulte/historia/o-hlavnej-budove/:

Hlavná budova Filozofickej fakulty patrí k významným novodobým pamiatkam Bratislavy a dokumentuje stavebný rast mesta začiatkom 20. storočia. Vznikla na priestranstve niekdajšieho ostrova, ktoré sa po regulácii Dunaja začalo urbanisticky upravovať koncom 19. storočia v súvislosti s výstavbou mostu Františka Jozefa II. (dnešný Starý most). Vtedy bola ešte na dunajskom nábreží súvislá voľná plocha až po dnešné námestie Ľudovíta Štúra. Nová budova mala slúžiť potrebám rakúsko-uhorskej armády, preto vypracovaním projektu poverili majora Josef Rittner (1868–1924), viedenského vojenského stavebného inžiniera. Prvé návrhy predložil už v roku 1909 a stavbu napokon podľa prepracovaných plánov realizovali v rokoch 1911–1913. Stala sa sídlom veliteľstva 5. cisárskeho a kráľovského armádneho zboru. Meno projektanta (ARCH: J. RITTNER) možno nájsť na podlahe pred vrátnicou dnešného hlavného vstupu z Gondovej ulice. Budova je ojedinelým príkladom secesnej architektúry viedenskej orientácie v Bratislave, inšpirovanej viedenským architektom Ottom Wagnerom. Nesie viaceré znaky wagnerovskej línie najmä v racionálnom uplatňovaní výzdobných prvkov s prevahou geometrických foriem i v odlišnom štruktúrovaní plôch a monumentalizovaní dvoch hlavných priečelí (do Gondovej ulice a smerom k Dunaju). V interiéri je hlavným a osobitým architektonicko-dekoratívnym celkom veľká koncertná Moyzesova sieň spolu so schodiskom, prístupným portálom z Vajanského nábrežia. Rozľahlosť, reprezentatívnosť a poloha budovy viedla po vzniku Československej republiky k jej výberu ako vládneho sídla. Od roku 1919 bolo v jej priestoroch umiestnené ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, neskôr krajinský úrad pre Slovensko, v Moyzesovej sieni bolo prvé rozhlasové štúdio na Slovensku (1926). V roku 1939 sa po vyhlásení Slovenského štátu stala sídlom ministerstva vnútra a predsedníctva vlády. Koncom II. svetovej vojny, v roku 1945, utrpela budova značné škody pri bombardovaní mesta. Po roku 1945 využívalo budovu Povereníctvo vnútra Slovenskej národnej rady a napokon 21. mája 1958 prešla do vlastníctva Univerzity Komenského a stala sa trvalým sídlom Filozofickej fakulty. Hlavná budova na dnešnej Gondovej ulici zo začiatku 20. storočia bola pôvodne postavená pre sídlo veliteľstva rakúsko-uhorskej armády © projekt Pamäť mesta Bratislavy (zbierka V. Farára) Budova ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska © Juraj Šedivý Vládna budova po úprave fasády © Juraj Šedivý © Archív Pamiatkového úradu SR Od roku 1945 sídlilo v budove povereníctvo vnútra © Juraj Šedivý