Daniel Šimon Beniač

https://sk.wikipedia.org/wiki/Daniel_%C5%A0imon_Benia%C4%8D

Daniel Šimon Beniač (* 18. február 1843, Nemecká Ľupča, dnes Partizánska Ľupča, Slovensko – † 23. august 1915, Tešín, Poľsko) bol právnik, podnikateľ a finančník.

Jeho otec Daniel Beniač, jeho matka Zuzana rod. Bodická

Životopis

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v Tešíne, v Soprone, na evanjelickom kolégiu v Prešove, právo na univerzitách vo Viedni a v Budapešti, 1870 zložil advokátsku skúšku v Budapešti. Advokátsky praktikant v Liptovskom Mikuláši, u Ľudovíta Turzu-Nosického v Banskej Bystrici, v Budapešti, 1870 – 1874 viedol vlastnú advokátsku kanceláriu v Nemeckej Ľupči, 1874 – 1876 v Liptovskom Mikuláši, od 1876 v Ružomberku. Stál pri vzniku viacerých slovenských priemyselných a peňažných podnikov, viedol ich právne záležitosti, zaslúžil sa o založenie a upevnenie hospodárskeho centra slovenského národného hnutia v Liptove. Roku 1879 spoluzakladateľ a 1879 – 1915 právny zástupca Ružomberského účastinárskeho úverového spolku (od 1904 Úverová banka), 1883 spoluiniciátor založenia a notár Továrne na drevovinu v Ružomberku, spoluzakladateľ a člen výboru Tatra banky v Martine, 1906 spoluzakladateľ a právny zástupca Slovenských papierní v Ružomberku. Od mladosti aktívny účastník národného hnutia, zakladajúci člen slovenského evanjelického gymnázia v Martine, člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS) a Živeny. Prispieval do Národných novín, Slovenských listov a i., člen Slovenskej národnej strany. Člen výboru Liptovskej župy, svetský funkcionár evanjelickej cirkvi, zborov v Ružomberku a v Nemeckej Ľupči.