Július Botto

https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%BAlius_Botto

Július Botto (* 24. júl 1848, Rozložná – † 29. september 1926, Revúca) bol slovenský pedagóg, advokát, historik, cirkevný historik, publicista, prekladateľ a kultúrny činiteľ.

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, v Levoči a v Spišskej Novej Vsi, teológiu študoval na kolégiu v Prešove. V rokoch 1869 – 1870 a 1871 – 1874 bol výpomocným profesorom na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej. Medzitým absolvoval právnické štúdiá v Prešove. V roku 1876 zložil v Pešti advokátsku skúšku. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom a v cirkevnom zbore. V rokoch 1876 – 1920 bol advokátom v Revúcej. V rokoch 1914 – 1918 bol súdne stíhaný za prácu Krátka história Slovákov. Od 14. októbra 1920 do 1. novembra 1922 správcom a v rokoch 1922 – 1924 externým profesorom na Československom štátnom reálnom gymnáziu v Revúcej. Od 1. novembra 1922 bol verejným notárom v Revúcej.

Venoval sa výskumu slovenskej histórie, kriticky študoval diela súvekých maďarských historikov a prehodnocoval ich s ohľadom na slovenské pomery.

Dielo

Juraj Thurzo a Gabriel Bethlen. Príspevok k dejinám cirkve evanjelickej a. v. veľkorevúckej. (1899, Cirkevné listy, 1902) Prvé počiatky cirkevného pravosúdneho osamostatnenia evanjelikov v Uhorsku. Príspevok k dejinám evanjelikov v Uhorsku. (Cirkevné listy, 1903) Michal M. Hodža. (1911) Jonáš Záhorský. Nákres životopisný. (1912) Krátka história Slovákov. (1914) Ján Francisci. Nákres životopisný. (1922) Štefan Marko Daxner. (1922) O štátnej jednote Slovákov a Čechov pred tisíc rokmi. Dejepisná rozprava. (1922) Samuel Tomášik. Jeho predchodcovia a spolupracovníci. (Slovenské pohľady, 1913) Slováci, vývin ich národného povedomia 1, 2. (1906, 1910, 1923, 1971) Dejiny Matice slovenskej 1863 – 1875. (1923) Štefan Bocskay a jeho anjeli. Nákres dejepisný. (1902) Kultúrny a dejepisný obrázok zo života slovenského mestečka. (Slovenské pohľady, 1911)