JUDr. Juraj Mičura

Juraj (Ďuro) Mičura

Pravotár

• 18.11.1852 + 22.3.1919

Narodil sa ako 5. dieťa rodičom Jánovi Mičurovi a manželke Dorote rodenej Kúdelčíkovej v roku 1852. Maturoval v Ostrihome, právo študoval na Právnickej akadémii v Bratislave. Ako pravotár (teraz právnik – advokát) bol známy v širšom okolí. Bol strýkom JUDr. Martina Mičuru a pravotárom v Bytči. Zomrel v roku 1919 v Tešíne, pochovaný je spolu s manželkou na cintoríme pri kostole v Dlhom Poli . Manželka Sidónia rodom Rovnianeková po smrti manžela žila v Dlhom Poli u sestry Štefana Ondrejkoviča – Anny. Zomrela v roku 1939. Ich manželstvo bolo bezdetné.

Zachoval si slovenské povedomie a ním povubudzoval aj iných. Býval v dome na námesti v Bytči, bol spoluorganizátorom národného a kultúrneho života v meste. Bol činný v hasičskom zbore (predesda spolku v rokoch 1895 – 1907), v jeho dome sa organizovali divadelné predstavenia. Vo svojej advokátskej kancelárii poskytol budúcim advokátom prax ako synovcovi Martnovi Mičurovi, ďalej Jankovi Jesenskému, Pivkovi, Hranecovi a iným.

V roku 1918 bol Juraj Mičura členom Slovenskej národnej rady a signatárom Deklarácie slovenského národa v Martine. Na sneme zvolili 20 členný výbor SNR a 12 členný výkonny výbor. Dr. Martin Mičura a Juraj Mičura neboli zvolení. V roku 1896 kandidoval do uhorského snemu za okres Bytča s programom Krajinskej katolíckej ľudovej strany. Z Trenčianskej župy kandidovali aj za okres Púchov Vincent Havlíček, za Žilinu a Rajec Michal Juriš. Vo volebnom roku 1896 dňa 30. júla rečnil na zhromaždení v Novom Meste nad Váhom za účasti asi 8000 ľudí. Zhromaždenia sa zúčastnili napr. slúžný Rexa, MUDr. Makovický, Kohút, Čajda a ďalší. (Z denníka Ľudovíta Ríznera 1849-1913). Po rozpade Rakúsko uhorska spoluorganizoval so synovcom Dr. Martinom Mičurom, Jankom Jesenskýma a ďalšími odboj proti vojskám Maďarského kráľovstva, ktorí v snahe obnoviť pôvodný režim operovali v priestore Žiliny a Bytče. Aj keď v tom čase už v oblasti pôsobili československé vojská organizovali Národné gardy a Národné výbory ako inštitúcie samostatnosti Slovenska a jeho oslobodenia. Víťazstvo československej armády a národných gárd bolo zavŕšene 5. decembra 1918 bojmi v priestore Kotešovej. Z tejto príležitosti je pred miestnou školou postavený pamätník.

Juraj Mičura a manželka boli nielen národovcami ale aj podporovateľmi katolíckeho presvedčenia. Podporovali napríklad obnovu a vybavenie kaplnky U Mrníkov v Dlhom Poli a kostola v Dlhom Poli. Manželka Sidónia dala zhotoviť pre obnovovaný kostol sv. Martina v Dlhom Poli v roku 1927 dve vitrážne okná. Pravotár Ďuro Mičura podporil prestavbu kaplnky v roku 1894 U Mrníkov, ktorá bola postavená v roku 1744. Na obnovu celej stavby prispel čiastkou 160 zlatých, dal zhotoviť zvon a v hotovosti prispel ešte čiastkou 50 zlatých. V krčme u jeho brata Imricha Mičuru – otca JUDr. Martina Mičuru (pri kostole) sa organizovala zbierka na kaplnku ktorá činila 58 zlatých.