Ludovit Szeberenyi

Bol hungarofil a autonomista. So Samuelom Líškom z Bratislavy vydával časopis "Evanjelik". Študoval so Sládkovičom v Banskej Štiavnici a zaoberal sa myšlienkou preložiť do maďarčiny Sládkovičove básne-mali priateľské styky. V Banskej Štiavnici sa spoznal s Alexandrom Petofym a nadviazal s ním úprimné priateľstvo. Bol Kossuthovec a po revolúcii sa skrýval v Čongrádskej župe pod nepravým meno Selebčéni kde bol učiteľom. V r.1852 bol väznený za to, že bol Kossuthovsým žurnalistom. Po 6-tich mesiacoch mu milosť vymohla jeho matka u arcikniežaťa Albrechta. Rozšíril počet slovenských služieb božích v Bratislave. Keď jeho brat Ondrej odišiel z Makova do Nadlaku, Ludovit bol v r.1856 pozvaný do Makova za farára, ordinovaný bol v Auguste 1957 Seniorom Samuelom Hornathom. Bol tam iba 3 roky a potom prešiel do Segedínskeho zboru kde úradoval až do r.1864. V tomto roku bol pozvaný do Bratislavy za slovensko-maďarského farára a profesora praktickej teológie kde úradoval až do svojej smrti. Jeho manželstvo bolo šťastné.