Pavel Bunčák

https://sk.wikipedia.org/wiki/Pavel_Bun%C4%8D%C3%A1k

Doc. PhDr. Pavel Bunčák (* 4. marec 1915, Skalica – † 5. január 2000, Bratislava) bol slovenský básnik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, publicista a prekladateľ.

Životopis

Pochádzal z učiteľskej rodiny a vzdelanie získaval v Skalici, Kláštore pod Znievom a Bratislave, kde v rokoch 1938 – 1942 študoval na filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbor slovenčina – filozofia. V roku 1944 získal titul PhDr. a v roku 1971 sa stal docentom slovenskej literatúry. V rokoch 1939 – 1940 pracoval na riaditeľstve železníc v Bratislave. Neskôr pracoval najmä ako redaktor – v rokoch 1942 – 1943 pracoval v Národných novinách v Martine, v rokoch 1945 – 1949 vo vydavateľstve Pravda, v rokoch 1951 – 1953 v časopise Kultúrny život a v rokoch 1953 – 1955 pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V roku 1955 pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole pedagogickej a neskôr aj na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1967 – 1969 pôsobil ako lektor slovenského jazyka a literatúry na univerzite v Štrasburgu (Francúzsko) a od roku 1971 prednášal opäť na Univerzite Komenského slovenskú, poľskú a svetovú literatúru.

Tvorba

Prvé básne uverejňoval v časopisoch Svojeť, Elán a Slovenské pohľady, neskôr pravidelne prispieval aj do časopisov Slovenská literatúra a Slovenská reč. Svojou tvorbou sa radí medzi slovenských nadrealistov, ktorých ovplyvnil francúzsky surrealizmus a český poetizmus. Vo svojej tvorbe využíva prírodné, intímne a spoločenské motívy a v poézii hľadá prirodzenosť, lásku a ľudskosť, vďaka čomu sa častým motívom jeho veršov stáva srdce. Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladom z francúzskej poézie (Charles Baudelaire, Paul Éluard, Guillaume Apollinaire a i.), ale aj z poľskej a ruskej poézie. Preklady publikoval časopisecky.

Ocenenie

1976 – zaslúžilý umelec

Dielo

Poézia

1941 – Neusínaj, zažni slnko 1946 – S tebou a sám 1948 – Zomierať zakázané 1954 – Pierkom holubice 1962 – Prostá reč 1966 – Je to pravda, je to sen 1971 – Hrdá samota 1973 – Útek a návrat 1975 – Básne 1978 – Spáč s kvetinou 1989 – Škola nostalgie 2002 – Záhradník snov

Próza

1973 – Hriešna mladosť

Výbery

1965 – Neusínaj, zažni slnko 1971 – Láska na diaľku 1975 – Básne

Monografie a štúdie o autorovi

2011 – Vlnka, Jaroslav: Pavel Bunčák a poézia nadrealizmu. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda 2011.