Sámuel Tessedik

https://sk.wikipedia.org/wiki/Samuel_Te%C5%A1ed%C3%ADk_(k%C5%88az,_1742_%E2%80%93_1820) https://hu.wikipedia.org/wiki/Tessedik_S%C3%A1muel_%28lelk%C3%A9sz,...

Samuel Tešedík (maď. Tessedik Sámuel, nem. Thessedik, Teschedik) (* 20. apríl 1742, Alberti, Maďarsko – † 27. december 1820, Sarvaš) bol slovenský evanjelický kňaz a kazateľ, zakladateľ odborného školstva a pôdoznalectva v Uhorsku, pokrokový pedagóg, spisovateľ, polyhistor a filantrop.

Jeho pôsobnosť významne prekročila hranice slovenskej komunity a v Maďarsku je vnímaný ako významná osobnosť dejín. Svojou pedagogickou a ľudovýchovnou činnosťou nadväzoval na Komenského a nemeckých filantropistov. Rozvíjal novátorskú výchovno-vzdelávaciu činnosť v duchu požiadaviek jozefínskeho osvietenstva.

Životopis

Po smrti svojho otca sa ako 7 ročný spolu so svojimi dvoma mladšími súrodencami Máriou Alžbetou a Jánom Kristiánom a s matkou Máriou Alžbetou Langovou (pôvodom bratislavskou Nemkou, dcérou Michaela Langa a Barbary von Scharffenstein, pochádzajúcich z Horného Rakúska) vrátil do jej rodného mesta Prešporku (dnes Bratislava).

Po absolvovaní miestnej základnej školy a evanjelického lýcea v rokoch 1749 – 1767 odišiel študovať na kalvínske kolégium v meste Debrecín a Sárospatak (Šarišský Potok). Teológiu, prírodné vedy, medicínu a právo študoval na nemeckých univerzitách v Erlangene, Jene, Drážďanoch, Halle a Berlíne, kde prišiel do kontaktu s filantropickými pedagogickými prúdmi. Pod vplyvom myšlienok filantropov sa snažil v prvom rade o zlepšenie podmienok pre vzdelávanie sedliackych detí a chudobnej vrstvy.

Pôsobil ako farár v Šuranoch a potom v Sarvaši od roku 1767 až do smrti. Zároveň bol členom Kráľovskej školskej komisie v Bratislave a dekanom a inšpektorom evanjelických škôl v Békešskej stolici. V roku 1779 založil ekonomicko-priemyselný ústav Institutum oeconomicum, prvý svojho druhu v Uhorsku a celej Európe, ktorý viedol do roku 1806. Po 10 rokoch od otvorenia mal ústav 991 študentov, ktorí prišli nielen z Uhorska, ale aj zo zahraničia, a záujem o štúdium na škole neustále rástol. Tešedík sa stal autoritou a jeho ústav bol považovaný za „matku“ alebo vzorovú školu pre ostatné školy po celom Uhorsku. Bol inšpiráciou aj pre grófa Györgya Festeticsa, ktorému Tešedík pomohol v roku 1797 založiť školu Georgikon v maďarskom meste Keszthely, ktorá slúžila pre vzdelávanie správcov veľkostatkov maďarskej šľachty.

Aklimatizoval viaceré druhy rastlín a stromov, z ktorých najvzácnejšie sú agáty a moruše, ale aj javor, jelša, topoľ, buk a smrek. Vypracoval spôsob domáceho spracovania hodvábu a chovu húseníc priadky morušovej. Otcom ho nazývajú aj agátové lesy, ktoré počas svojho života vysadil, tiahnuce sa krajinou od juhu Slovenska až po juh Maďarska.

Svoju činnosť rozšíril o problémy týkajúce sa zdravia ľudí, ako napríklad hĺbenie studní poskytujúcich čistú pitnú vodu, výživa roľníkov, životné podmienky, návrh usporiadania mesta, a pomáhal sirotám a chudobným ľuďom.

Cisár Jozef II. dňa 2. septembra 1789 odmenil Tešedíka a jeho manželku zlatou medailou a zlatým prsteňom. Tešedíkov uznávaný inštitút ocenil aj cisár Leopold II.. Jeho škola bola obdivovaná cárskym Ruskom, kam ho cárovná Katarína II. dvakrát pozvala na návštevu do Petrohradu, aby sa osobne zúčastnil na reforme ruského školstva. Za svoje pokrokové myslenie a zásluhy ho cisár František II. dňa 17. februára 1809 spolu s rodinou povýšil do šľachtického stavu a jeho rodina dostala erb.

Na pripomenutie jeho pamiatky udeľuje od roku 1961 Maďarská agrárna asociácia každoročne pamätnú plaketu Samuela Tešedíka. V Maďarsku sa na jeho počesť udeľujú v oblasti vedy a vzdelávania aj viaceré ceny.

Na jeho počesť bola na južnom Slovensku založená dedina, ktorá nesie názov podľa neho – Tešedíkovo.

Dielo

Knižečka k čítání a k prvním začátkům školských dítek..., 1780 Der Landmann in Ungarn, 1784 A paraszt ember Magyarországban..., 1786 Ökonomisch-physikalisch-statistische Bemerkungen ..., 1787 Komenský, J. A. : Oratio de cultura ingeniorum, 1791 (editor) An das ungarische, besonnders protestantische Publicum detaillirte Erklärung der Ursachen des Einschlafens Praktisch-Oekonomisch Industrial-Institus zu Szarvas, 1798 Neuer Wiesen-Rektifikazions-Plan..., 1802 Theschedik Samuel önéletírása, 1873 (autobiografia)

Tessedik Sámuel kétszer nősült. Elvette feleségül a szarvasi evangélikus lelkész lányát, Markovitz Teréziát, házasságukból 13 gyermek született. Első feleségének halála után özvegy asszonyt vett feleségül, nemes Lissovényi Karolinát, ebben a házasságában öt gyermeke született. A két feleségétől született tizennyolc gyermekből azonban csak nyolcan élték meg a felnőttkort. Terézia (1769-1790) - Jozeffy Pál evangélikus püspök neje lett. Sámuel (1777-1821) - mezőberényi vízszabályozó mérnökké képezte magát. Rajtuk kívül még Dániel (1782- ?), József (1786?), Pál (1794-?), Károly (1795-?) és Tessedik Ferenc lettek felnőtt korúak, valamint Johanna (1782-1862), aki Mikolay István orosházi evangélikus lelkész neje lett. Első papi állomása Surány volt Nógrád megyében Sréter György kastélyában, ahol udvari lelkészként működött.