Terézia Zuzana Vansová

https://en.wikipedia.org/wiki/Ter%C3%A9zia_Vansov%C3%A1 https://sk.wikipedia.org/wiki/Ter%C3%A9zia_Vansov%C3%A1

Terézia Zuzana Vansová - Medveczky de Medveczei és Kis Bisterczei (pseudonymy Johanka Georgiadesová, Milka S., Milka Žartovnická, Nemophila, Neznáma veličina, P. Kronikár, P. Rokytovský, Reseda, Tereza Vansová-Medvecká, Terézka M.) (* 18. apríl 1857, Zvolenská Slatina – † 10. október 1942, Banská Bystrica) bola slovenská spisovateľka, predstaviteľka prvej generácie realizmu na Slovensku, zakladateľka ženského časopisu Dennica, funkcionárka Živeny, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka.

Jej otec bol Samuel Medvecký - Medveczky de Medveczei és Kis Bisterczei, matka Terézia rod. Langová a manžel Ján Vansa.

Životopis

Pochádzala zo šľachtického rodu Medveckých z Medvedzieho a Malého Bysterca.(Medveczky de Medveczei és Kis Bisterczei). Jej rodina mala veľký vplyv aj na jej literárnu činnosť. Mala šiestich súrodencov, z ktorých napr. jej sestra Adela bola manželkou spisovateľa Jána Čajaka a neskôr Pavla Dobšinského. Bola staršia z dvojčiat – podľa zápisu v matrike sa narodila o 9. hodine nočnej, mladší brat Juraj Anton sa narodil hodinu po nej. Deň po narodení dostala pri krste mená Terézia Zuzana.

Vzdelanie získala najprv v ľudovej škole v Zvolenskej Slatine, neskôr na súkromnej dievčenskej škole K. Orfanidesa v Banskej Bystrici a v Rimavskej Sobote, no taktiež samoštúdiom. V roku 1875 sa vydala za evanjelického farára Jána Vansu a odsťahovala sa za manželom do Lomničky (1875 – 1882), kde začala písať prvé básne a prózu nielen v slovenčine, ale i v nemčine. Po presťahovaní na Rimavskú Pílu (1882 – 1911) sa začína aktívne venovať svojej spisovateľskej kariére. Od roku 1911 žije po manželovom penzionovaní v Banskej Bystrici. Okrem toho, že jej osud nepraje a prichádza o najbližších (ešte v Lomničke jej zomiera malý synček, v roku 1922 spácha samovraždu jej manžel), ju postihnú i existenčné problémy, s ktorými musí zápasiť.

Zakladateľka a redaktorka prvého ženského časopisu na Slovensku Dennica (1898 – 1908 a 1910 – 1914), do ktorého prispievali mladí básnici (I. Gall, I. Krasko, F. Votruba), a tak sa stal orgánom nastupujúcej slovenskej moderny. V roku 1920 – 1923 redigovala časopis Slovenská žena. Podporovateľka ochotníckeho divadla, rozširovateľka slovenskej tlače. Venovala sa aj etnografii, spolupracovala s družstvom Lipa. Autorka Novej kuchárskej knihy (1914). Zaslúžila sa o založenie rodinnej školy a miestneho odboru Živeny v Banskej Bystrici. Podpredsedníčka ústredia Živeny, členka výboru družstva Lipa.

Tvorba

Jej diela začínajú niesť znaky realizmu, hoci v jej ranej tvorbe ešte stále pretrváva i náznak idealizmu. Svoje diela sa snaží podávať tak, aby priťahovali čitateľov, no najmä čitateľky. Stala sa priekopníčkou ženského románu, jej diela spočiatku ovplyvňujú také autorky ženských románov, akými je napr. Hedwiga Courths-Mahlerová. Témy jej diel často pripomínajú dnešné bulvárne správy, pretože sa pokúša upútať čitateľov súdobými pikantnými témami. Okrem dobrodružstva ponúka aj pestrý obraz vtedajšej spoločnosti, módy, bývania, takže jej knihy často pripomínajú živé obrazy. Taktiež uverejňuje i životopisy svojich najbližších, ktoré však vychádzajú len v periodickej tlači. Jej román Sirota Podhradských (1889) bol prvým románom slovenskej ženskej spisovateľky. Vyzdvihovala česko-slovenskú vzájomnosť, propagovala českú kultúru, najmä diela Boženy Němcovej, ktoré aj prekladala do slovenčiny. Jej politické i osobné záujmy sa odrážali aj v jej tvorbe, rovnako ako jej verejné a spoločenské aktivity a životné skúsenosti. V roku 1927 získala štátnu cenu za román Kliatba.

Autorka niekoľkých divadelných hier.

Pamiatky

rodný dom s pamätnou tabuľou a bustou od J. Kulicha (od 1957) vo Zvolenskej Slatine dom, v ktorom bývala a zomrela, s pamätnou tabuľou v Banskej Bystrici hrob s náhrobníkom v Banskej Bystrici rkp. pozostalosť a fotodokumentačný materiál v LAMS a v LHM v Banskej Bystrici, kde sú uložené aj vecné pamiatky stála expozícia v LHM v Banskej Bystrici pomenovanie ulíc vo viacerých slov. mestách Vansovej Lomnička – celoslovenská súťaž žien v umeleckom prednese poézie a prózy

Dielo

Próza 1875 – Moje piesne, cyklus básní v nemeckom jazyku 1884 – Jedlička, novela 1884 – Rozsobášení, novela 1885 – Čo si rozprávali klobúky 1885 – Suplikant 1885 – Humoreska 1886 – Lesť nad lesť 1886 – Ideál 1886 – Potopa, divadelná hra pre deti 1888 – Julinkin prvý bál 1889 – V salóne speváčky, divadelná komédia 1889 – Sirota Podhradských 1890 – Obete márnomyseľnosti 1892 – Ohlášky 1893 – Prsteň 1896 / 1897 – Pani Georgiadesová na cestách, cestopis 1897 – Svedomie, divadelná hra 1898 – Nové šatočky 1901 – Ľúbezní hostia, divadelná hra 1906 – Môj Jožko, divadelná hra 1911 – Dve novelky 1914 – Nová kuchárska kniha 1919 – Milku dajú na edukáciu 1919 – Vlčia tma 1922 – Biela ruža 1922 – Chovanica 1922 – Z našej dediny 1926 – Kliatba, román 1927 – Boženka – Divočka 1928 – Ako zo svojho a iná próza 1930 – Sestry, román 1931 – Z fary a zo školy 1933 – Ilenin vydaj a iná próza

Životopisné diela 1900 – Terézia Medvecká, rodená Lange, jej matka 1926 / 1927 – Môj muž, o manželovi Jánovi Vansovi 1903 / 1904 – Paľko Šuška, novela o chovancovi jej rodičov 1905 – Danko a Janko, novela opisujúca zážitky z detstva jej manžela a jeho kamaráta Daniela Laučeka

Preklady 1928 – Božena Němcová: Babička 1928 – Božena Němcová: Podhorská dedina 1930 – Božena Němcová: Pán učiteľ

https://sk.wikipedia.org/wiki/Ter%C3%A9zia_Vansov%C3%A1

Terézia Zuzana Vansová - Medveczky de Medveczei és Kis Bisterczei (pseudonymy Johanka Georgiadesová, Milka S., Milka Žartovnická, Nemophila, Neznáma veličina, P. Kronikár, P. Rokytovský, Reseda, Tereza Vansová-Medvecká, Terézka M.) (* 18. apríl 1857, Zvolenská Slatina – † 10. október 1942, Banská Bystrica) bola slovenská spisovateľka, predstaviteľka prvej generácie realizmu na Slovensku, zakladateľka ženského časopisu Dennica, funkcionárka Živeny, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka.

Jej otec bol Samuel Medvecký - Medveczky de Medveczei és Kis Bisterczei, matka Terézia rod. Langová a manžel Ján Vansa.

Životopis

Pochádzala zo šľachtického rodu Medveckých z Medvedzieho a Malého Bysterca.(Medveczky de Medveczei és Kis Bisterczei). Jej rodina mala veľký vplyv aj na jej literárnu činnosť. Mala šiestich súrodencov, z ktorých napr. jej sestra Adela bola manželkou spisovateľa Jána Čajaka a neskôr Pavla Dobšinského. Bola staršia z dvojčiat – podľa zápisu v matrike sa narodila o 9. hodine nočnej, mladší brat Juraj Anton sa narodil hodinu po nej. Deň po narodení dostala pri krste mená Terézia Zuzana.

Vzdelanie získala najprv v ľudovej škole v Zvolenskej Slatine, neskôr na súkromnej dievčenskej škole K. Orfanidesa v Banskej Bystrici a v Rimavskej Sobote, no taktiež samoštúdiom. V roku 1875 sa vydala za evanjelického farára Jána Vansu a odsťahovala sa za manželom do Lomničky (1875 – 1882), kde začala písať prvé básne a prózu nielen v slovenčine, ale i v nemčine. Po presťahovaní na Rimavskú Pílu (1882 – 1911) sa začína aktívne venovať svojej spisovateľskej kariére. Od roku 1911 žije po manželovom penzionovaní v Banskej Bystrici. Okrem toho, že jej osud nepraje a prichádza o najbližších (ešte v Lomničke jej zomiera malý synček, v roku 1922 spácha samovraždu jej manžel), ju postihnú i existenčné problémy, s ktorými musí zápasiť.

Zakladateľka a redaktorka prvého ženského časopisu na Slovensku Dennica (1898 – 1908 a 1910 – 1914), do ktorého prispievali mladí básnici (I. Gall, I. Krasko, F. Votruba), a tak sa stal orgánom nastupujúcej slovenskej moderny. V roku 1920 – 1923 redigovala časopis Slovenská žena. Podporovateľka ochotníckeho divadla, rozširovateľka slovenskej tlače. Venovala sa aj etnografii, spolupracovala s družstvom Lipa. Autorka Novej kuchárskej knihy (1914). Zaslúžila sa o založenie rodinnej školy a miestneho odboru Živeny v Banskej Bystrici. Podpredsedníčka ústredia Živeny, členka výboru družstva Lipa.

Tvorba

Jej diela začínajú niesť znaky realizmu, hoci v jej ranej tvorbe ešte stále pretrváva i náznak idealizmu. Svoje diela sa snaží podávať tak, aby priťahovali čitateľov, no najmä čitateľky. Stala sa priekopníčkou ženského románu, jej diela spočiatku ovplyvňujú také autorky ženských románov, akými je napr. Hedwiga Courths-Mahlerová. Témy jej diel často pripomínajú dnešné bulvárne správy, pretože sa pokúša upútať čitateľov súdobými pikantnými témami. Okrem dobrodružstva ponúka aj pestrý obraz vtedajšej spoločnosti, módy, bývania, takže jej knihy často pripomínajú živé obrazy. Taktiež uverejňuje i životopisy svojich najbližších, ktoré však vychádzajú len v periodickej tlači. Jej román Sirota Podhradských (1889) bol prvým románom slovenskej ženskej spisovateľky. Vyzdvihovala česko-slovenskú vzájomnosť, propagovala českú kultúru, najmä diela Boženy Němcovej, ktoré aj prekladala do slovenčiny. Jej politické i osobné záujmy sa odrážali aj v jej tvorbe, rovnako ako jej verejné a spoločenské aktivity a životné skúsenosti. V roku 1927 získala štátnu cenu za román Kliatba.

Autorka niekoľkých divadelných hier.

Pamiatky

rodný dom s pamätnou tabuľou a bustou od J. Kulicha (od 1957) vo Zvolenskej Slatine dom, v ktorom bývala a zomrela, s pamätnou tabuľou v Banskej Bystrici hrob s náhrobníkom v Banskej Bystrici rkp. pozostalosť a fotodokumentačný materiál v LAMS a v LHM v Banskej Bystrici, kde sú uložené aj vecné pamiatky stála expozícia v LHM v Banskej Bystrici pomenovanie ulíc vo viacerých slov. mestách Vansovej Lomnička – celoslovenská súťaž žien v umeleckom prednese poézie a prózy

Dielo

Próza 1875 – Moje piesne, cyklus básní v nemeckom jazyku 1884 – Jedlička, novela 1884 – Rozsobášení, novela 1885 – Čo si rozprávali klobúky 1885 – Suplikant 1885 – Humoreska 1886 – Lesť nad lesť 1886 – Ideál 1886 – Potopa, divadelná hra pre deti 1888 – Julinkin prvý bál 1889 – V salóne speváčky, divadelná komédia 1889 – Sirota Podhradských 1890 – Obete márnomyseľnosti 1892 – Ohlášky 1893 – Prsteň 1896 / 1897 – Pani Georgiadesová na cestách, cestopis 1897 – Svedomie, divadelná hra 1898 – Nové šatočky 1901 – Ľúbezní hostia, divadelná hra 1906 – Môj Jožko, divadelná hra 1911 – Dve novelky 1914 – Nová kuchárska kniha 1919 – Milku dajú na edukáciu 1919 – Vlčia tma 1922 – Biela ruža 1922 – Chovanica 1922 – Z našej dediny 1926 – Kliatba, román 1927 – Boženka – Divočka 1928 – Ako zo svojho a iná próza 1930 – Sestry, román 1931 – Z fary a zo školy 1933 – Ilenin vydaj a iná próza

Životopisné diela 1900 – Terézia Medvecká, rodená Lange, jej matka 1926 / 1927 – Môj muž, o manželovi Jánovi Vansovi 1903 / 1904 – Paľko Šuška, novela o chovancovi jej rodičov 1905 – Danko a Janko, novela opisujúca zážitky z detstva jej manžela a jeho kamaráta Daniela Laučeka

Preklady 1928 – Božena Němcová: Babička 1928 – Božena Němcová: Podhorská dedina 1930 – Božena Němcová: Pán učiteľ