Ľudmila Chaloupecká

http://www.ezahorie.sk/index.php?option=com_content&view=article&id...

Spisovateľka

• 19.04.1884 (Holíč) + 14.09.1968 (Praha)

Pod pseudonymom „OSENSKÁ“ spisovateľka uverejňovala svoje literárne práce. Narodila sa 19.04. 1884 v Holíči ako dcéra Pavla Groebla a Hermíny rod. Boorovej, manželka univ. Profesora Václava Chaloupeckého. Študovala na univerzite v Prahe a v Grenobli. Ako rerudovaná literárna kritička zaslúžila sa na pozitívnom uvedení diela Boženy Slančíkovej – TIMRAVY.

Ivan Krasko vo svojej zbierke „Verše“  jej venoval báseň pod názvom: „List slečne Ľ.G.! str. 92.

Celou jej osobnosťou sa podrobne zaoberal najmä Michal Gáfrik. Orator a poeta Ján Jaromír Boor bol jej ujcom.
Oneskorený nekrológ Meno Ľudmily Groeblovej je dnes na Slovensku takmer celkom neznáme, a to nielen jednoduchým čitateľom, ale v nemalej miere aj literárnym a kultúrnym historikom. Keď mala Groeblová osemdesiatku (narodená 19.4.1884), v celej slovenskej žurnalistike nespomenulo sa ani jej meno a pred rokom, pri príležitosti jej smrti (14.9.1968), takisto nie. Ľudmila Groeblová nebola jednoduchou ženou.národovkyňou. Dcéra holíčskeho učiteľa Pavla Groebla (jedného zo študentov revúckeho slovenského gymnázia), neskôr vydatá za historika Václava Chaloupeckého, patrila k najvzdelanejším a svetovo najrozhľadenejším slovenským ženám. Pre maďarizáciu odchovaná na moravských a českých školách, vrátane pražskej univerzity, ako aj na univerzite v Grenobli stala sa vari prvou Slovenkou - absolventkou filozofickej fakulty. Počas štúdií a potom počas svojho života v Prahe ako aktívna členka pražského vysokoškolského spolku Detvan a v úzkom osobnom kontakte s ľuďmi názorovo jej blízkymi (Ivan Krasko, Ivan Gall, František Votruba) zoznámila sa so základnými myšlienkovými prúdmi svojej doby a s vrcholkami súčasných moderných európskych literatúr. Ako dvadsaťdvaročná publikovala svoju štúdiu Timrava a jej novely (v Slovenských pohľadoch 1906), v ďalšom roku zaujímavú novelu nazvanú On (Dennica 1907). Po prevrate publikovala zo desať lyrických básní (medzi nimi niektoré aj staršieho dáta) a ďalšiu úvahu o Timrave. Všetko pod pseudonymom Ľudmila Osenská. O jej novele On hovorilo sa dlho medzi jej generáciou, spolu s novelami Krasku a Galla patrí k neprávom zabúdaným základom slovenskej modernej porealistickej novelistiky. Štúdia o Timrave našla ohlas aj v Kraskovej básni List slečne Ľ. G. Do posledných dní svojho života Ľudmila Groeblová zachovala si nezabudnuteľné čaro svojej osobnosti, ako aj bystrý um, jemný vkus a svieži úsudok. Aspoň časť svojich jedinečných a nedoceniteľných generačných postrehov a vedomostí je zachytená v jej listoch písaných mi v posledných rokoch jej života.

Michal Gáfrik

Po búrkach života A ja dnes jediné, len jedno mám už prianie:

Sadnúť si ku krbu a hľadieť do plameňov, sledovať iskier prúd a svetla hru a tieňov (keď vonku hasne deň) a zžeravelé uhlie ako sa stravuje. Tam v snehu hory ležia, mráz v oblok maľuje bizarné kvety stuhlé, hodiny tikajú, dni, týždne, roky bežia.

Ó, večná Premena! Ó, Život! Slnce! Spása! Najvyššie tajomstvo a zjavenie a krása. Ty brat môj, plameň ty a sestra, vločka sňahu a vlna, moja mať, tam v diaľke bez dosahu, vy večne miznúce sťa lásky pousmianie! Po búrkach života vždy príde vyrovnanie.

Balada Ty, mesiac, chladnou nocou svieť a srdce, tiché buď, aby som mohla spomínať a zabudnúť. Bola som mladá, naivná a neznala som lásky ja. Až v meste raz, sťa osud zlý, ma silné oči prepadli. A všade so mnou išli tie zákerné oči šakalie. Čakali mnohý deň i noc, kým upadla som v jejich moc. A ako zlatých klasov žeň chcel hýriť mojej lásky sen. Viete, čo býva v baladách: života krása hynie v tmách, skosená tráva vedľa ciest a podlomená ratolesť. Ty, mesiac, chladnou nocou svieť a srdce, tiché buď, aby som mohla spomínať a zabudnúť.

• Reference: MyHeritage Family Trees - SmartCopy: Jul 18 2018, 8:50:02 UTC