Štefan Marko Daxner

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Marko_Daxner

https://en.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Marko_Daxner

Štefan Marko Daxner de Tótzabar (* 22. december 1822, Tisovec – † 11. apríl 1892, Tisovec) bol slovenský šľachtic, politik, právnik, ekonóm, publicista, národný buditeľ a spisovateľ. Patril k štúrovskej generácii. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Bol iniciátorom celonárodného zhromaždenia v Liptovskom Svätom Mikuláši v roku 1848, spolutvorcom Žiadostí slovenského národa, iniciátorom Slovenského národného zhromaždenia v Martine v roku 1861, hlavným osnovateľom Memoranda národa slovenského a členom prvej slovenskej celonárodnej ustanovizne Tatrína.

Životopis

Bol veľkým zjavom slovenského národného, politického a kultúrneho života 19. storočia. Pochádzal z Tisovca, v Malohonte. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch, v Spišskej Novej Vsi, na gymnáziu v Rožňave a v rokoch 1840 – 42 na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Právnické lýceum absolvoval v rokoch 1842 – 43 v Prešove, 1846 zložil advokátsku skúšku v Pešti. Pôsobil ako advokát, právnik a úradník vo viacerých župách: advokátsky koncipient v Rimavskej Sobote, Tisovci, u A. B. Vrchovského v Pešti, v roku 1846 ako advokát v Tisovci, 1850 zástupca št. komisára Gemersko-Malohontskej župy v Rimavskej Sobote, 1859 radca župného súdu v Nagykálló, 1861 druhý podžupan Gemersko-Malohontskej župy v Rimavskej Sobote, 1865 prísediaci zmenkového súdu v Debrecíne, od 1872 hospodáril na rodinnom majetku v Tisovci.

Mal veľký podiel na koncipovaní „Žiadostí národa slovenského“ vyhlásených v máji 1848 v Liptovskom Svätom Mikuláši. V „meruôsmych“ rokoch bol odsúdený na smrť, no poprave unikol. Rozsudok bol nakoniec zmenený na trojročné väzenie, ale v r. 1849 ho vyslobodili Francisci a cisárske vojská. Krátko po návrate na slobodu vstúpil do slovenského dobrovoľníckeho oddielu. Úvahy o slovenskom národe a jeho postavení zhrnul v diele „Hlas zo Slovenska“. Z jeho popudu zvolali v júni 1861 národné zhromaždenie do Turčianskeho Svätého Martina. Predložil tam memorovaný národný program, ktorého bol autorom. Na námety ľudového slovenského folklóru písal básne i prózu, zbieral ľudové povesti, zakladal spolky miernosti, nedeľné školy a podobne.

Rodina

Otec Ján Daxner de Tótzabar (29.9.1780 – 12.11.1847) bol synom Mathiasa Mateja Daxnera de Tótzabar (okolo roku 1760 prišiel do Tisovca) a Zuzany rod. Sotosovej

Matka Anna Mária, rod. Banková

Mal sestru a 4 bratov.

Manželka Paulína, rod. Štepánová de Nagyvárád (22.6.1838 – 28.3.1895).

Mal 4 dcéry a 4 synov

Anna Daxnerová de Tótzabar (1858 – 1930) sa vydala za Juraja Janošku (1856 – 1930)

Ivan Daxner de Tótzabar (1860 – 1935) sa oženil s Ľudmilou Jesenskou (1863 – 1941), dcérou Jána Baltazára Jesenského Gašparé (1825 – 1889) a Ľudmily Augusty Kuzmány (1839 – 1863), ktorá pravdepodobne umrela skoro po pôrode

Štefan Daxner de Tótzabar (1865 – 1933), ženatý s Elenou Albíni

Olga Daxnerová de Tótzabar (1874 – 1952), vydala sa za Eduarda Hubáčka (1863 – 1919)

Milina Daxnerová de Tótzabar – pravdepodobne umrela v detskom veku

Štefan Konštantín Daxner de Tótzabar

Pamiatky[

Rodný dom s pamätnou tabuľou (1922) v Tisovci, pamätná tabuľa Traja sokoli v Plešivci (1946), pomník v Bratislave (od L. Lacka a Virgila Droppu, 1972), po ňom pomenované sedlo v juhozápadnom hrebeni Kriváňa, náhrobník na Národnom cintoríne v Martine. Je po ňom pomenovaná ulica na ktorej sa nachádza jeho dom. Momentálne v ňom nacvičuje tisovský mužský spevokol.

Dielo

1861 – Hlas zo Slovenska

1868 – Slovaki i slovenskoje okolie v Ugorščine (In: Žurnal Ministerstva narodnogo prosveščenija, 1868, s. 555 – 645.)

1892 – Po roku 1849 (In: Slovenské pohľady, 12, 1892, s. 305 – 315, 321 – 334, 385 – 398, 449 – 462.)

1899 – Vlastný životopis (In: Slovenské pohľady, 19, 1899, č. 3, s. 129 – 139, č. 4, s. 185 – 190.)

1958 – V službe národa