Štefan Haššík

Štefan Haščík alebo tiež Štefan Haššík (24. november 1898 Dlhé Pole – 24. júl 1985 Cleveland) bol slovenský činiteľ a politik a medzivojnový poslanec Národného zhromaždenia za Autonomistický blok, v čase slovenského štátu minister národnej obrany. Pôvodne dôstojník rakúsko-uhorskej armády, po roku 1918 dôstojník armády Československa. V roku 1939 velil, počas maďarského vpádu, vojenskej skupine „Michalovce“.

Profesiou bol tajomník. Podľa údajov z roku 1935 býval v Michalovciach.

V parlamentných voľbách v roku 1935 získal mandát v Národnom zhromaždení za Autonomistický blok, ktorého vznik iniciovala Hlinkova slovenská ľudová strana. Poslanecké kreslo si oficiálne podržal do zrušenia parlamentu roku 1939.

V decembri 1938 bol zvolený vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny (uvádzaný ako Štefan Haššík).

Pôsobil ako politik a vojenský veliteľ počas slovenského štátu. V rokoch 1944-1945 bol ministrom národnej obrany vo vláde Štefana Tisa. Taktiež v roku 1944 bol menovaný veliteľom novovzniknutej Domobrany, nazývanej aj "Haššíkova armáda". Po vojne, 11. 11. 1947, bol v neprítomnosti odsúdený k trestu smrti. Zvyšok života strávil v exile.

Štefan Haščík alebo tiež Štefan Haššík (24. november 1898 Dlhé Pole – 24. júl 1985 Cleveland) bol slovenský činiteľ a politik, šarišsko-zemplínsky župan, neskôr nitriansky župan a medzivojnový poslanec Národného zhromaždenia za Autonomistický blok, v čase slovenského štátu minister národnej obrany. Pôvodne dôstojník rakúsko-uhorskej armády, po roku 1918 dôstojník armády Československa. V roku 1939 velil, počas maďarského vpádu, vojenskej skupine „Michalovce“.

Profesiou bol tajomník. Podľa údajov z roku 1935 býval v Michalovciach.

V parlamentných voľbách v roku 1935 získal mandát v Národnom zhromaždení za Autonomistický blok, ktorého vznik iniciovala Hlinkova slovenská ľudová strana. Poslanecké kreslo si oficiálne podržal do zrušenia parlamentu roku 1939.

V decembri 1938 bol zvolený vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny (uvádzaný ako Štefan Haššík).

Pôsobil ako politik a vojenský veliteľ počas slovenského štátu. V rokoch 1944-1945 bol ministrom národnej obrany vo vláde Štefana Tisa. Taktiež v roku 1944 bol menovaný veliteľom novovzniknutej Domobrany, nazývanej aj "Haššíkova armáda". Po vojne, 11. 11. 1947, bol v neprítomnosti odsúdený k trestu smrti. Zvyšok života strávil v exile.