Ján Čaplovič

https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_%C4%8Caplovi%C4%8D_(etnograf)

Ján Čaplovič de Jeszenova (* 22. september 1780, Horné Príbelce – † 29. máj 1847, Viedeň) bol slovenský evanjelický advokát, publicista, etnograf.

Životopis

Pochádzal zo starého šľachtického rodu Čaplovič z Jasenovej (Csaplovics de Jeszenova; otec Jonáš Čaplovič, matka Judita rod. Szúdyová). Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (s podporou podžupana Juraja Radvanského), v Lučenci a v Banskej Štiavnici. Od 1798 pôsobil v službách advokátov v Banskej Bystrici, od 1799 notársky a podžupanský úradník Zvolenskej župy, 1805 – 1808 advokát v Banskej Bystrici, 1808 – 1809 a 1813 dvorský agent vo Viedni, od 1813 v službách grófa Schönborna, správca a riaditeľ jeho zakarpatsko-ukrajinských majetkov.

Jeho mottom bolo: "Slavus sum natis et educatus". Prívrženec pojozefínskych reformných úsilí v Uhorsku v rámci osvietenského absolutizmu. Protagonista slovenského národného hnutia, prívrženec liberálneho vývoja nemaďarských národností v rámci zachovania Uhorska.

Autor šiestich obrán slovenského národa proti maďarizácii, autor početných etnografických prác a spoluzakladateľ slovenskej etnografie ako nezávislého vedného odboru. V etnografii ho ovplyvnil najmä Montesquieu a Herderova filozofia. Považuje sa za pokračovateľa a spolupracovníka Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika. Napísal 31 kníh a viac než 400 článkov v rôznych periodikách. Svojím vplyvom vo viedenských politických kruhoch 1813 zasiahol v prospech Palkovičovho Týdeníka, 1845 urýchlil vydanie licencie Štúrových Slovenských národných novín. Osvietenský propagátor progresívnych postupov v poľnohospodárstve. Od 1814 člen C.k. prírodovedeckej spoločnosti vo Viedni, od 1815 zahraničný prispievajúci člen Prírodovedeckej spoločnosti v Halle.

Písal nemecky, latinsky, slovensky i maďarsky.

Zo sveta odišiel samovraždou, zrejme kvôli bolestiam spojeným s ťažkou chorobou.

Dielo

Slawonien und zum Theil Croatien (1819)

Slawismus und Pseudomagyarismus (Lipsko 1842 anonymne) – bola to prvá kniha, ktorú pre cenzúru musel tlačiť za hranicami Rakúsko-Uhorska. Napísal ju za rekordných päť dní, napriek ostražitosti uhorských úradov – zhabali skoro celý náklad 560 kusov – zostalo Čaplovičovi tridsať exemplárov, ktoré rozdistribuoval svojim priateľom. Dielo vzbudilo ostrú reakciu na maďarskej politickej scéne.

Gemälde von Ungarn

Slováci v Uhorsku – skúmal meštiansku triedu a roľníkov, ako výskum sociálnych skupín v rámci urbánnej etnológie, pričom meštiansku triedu preňho reprezentovali remeselníci a drobní výrobcovia v mestečkách a dedinách. Už v 19. storočí navrhoval výskum mestského prostredia. Dielo napísané v dvadsiatych až tridsiatych rokoch 19. st. zostalo podobne ako iné diela obrodeneckej literatúry (napr. Hodžova Matora) v rukopise. Vyšlo až v roku 1997 vďaka úsiliu literárneho vedca Rudolfa Brtáňa, ktorý ťažko čitateľný 636 stránkový rukopis preložil z nemecko-latinsko-slovenského originálu do spisovnej slovenčiny.

Ungarns Industrie und Cultur

Paradoxen uber das Staats-und Volksleben (Brašov, 1845)

Autor hudobných skladieb pre klasický orchester, napísaných v mozartovskom duchu, ktoré vznikli najmä počas pôsobenia v Banskej Bystrici (1805 – 1808).