Peter Makovický

https://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Makovick%C3%BD

Peter Makovický (* 31. január 1824, Liptovský Svätý Mikuláš - † 8. február 1911, Ružomberok) bol slovenský podnikateľ.

Život

Po skončení ľudovej školy chcel ďalej študovať, ale pre nedostatok prostriedkov rodičia nemohli jeho žiadosti vyhovieť. Dal sa preto na kupeckú dráhu. Vstúpil do obchodu Ladislava Sopku v Kežmarku, u ktorého sa v rokoch 1837-1841 vyučil a zostal u neho i ako vyučený obchodný pomocník do roku 1844. Potom sa na odporúčanie svojho šéfa dostal do veľkého obchodu Filipa Scherza do Bratislavy, ktorý zamestnával asi 25 obchodných pomocníkov. Tu čoskoro vynikol svojou svedomitou prácou, vernosťou a schopnosťami. Mladý Peter ale túžil mať samostatný obchod v Ružomberku a 12. 5. 1850 odcestoval domov. Dňa 22. 6. 1850 si otvoril v Ružomberku obchod. Dňa 18. 4. 1852 sa oženil s Annou Pálkovou (narodená 1. 1. 1836, zomrela 28. 10. 1869), dcérou Ondreja Pálku a Zuzany, rod. Scholzovej z Liptovského Mikuláša. Jeho manželka bola vzácna žena a vzorná manželka dobrého srdca, skromná, dobrá matka a národovkyňa. Z manželstva sa narodilo jedenásť detí: Oľga Ľudmila, Ľudmila Anna, Peter Ján, Ján Vladimír, Želmíra Judita, Vladimír Ondrej, Cyril Metod, Peter Pavel, Miloš Svetozár, Dušan Pavel, Svetozár Ján. Obchod šiel Petrovi Makovickému dobre a čoskoro mu miestnosti v Ruthayovskom dome nestačili. V roku 1856 kúpil dom od suseda Šrobára i s pozemkom a v nasledujúcich dvoch rokoch si postavil vlastný dom (č. 362 na Podhore), kam preniesol svoj obchod. Pribral si za spoločníka svojho mladšieho brata Daniela, ktorý predtým robil kupca v Dolnom Kubíne a 17. 5. 1856 vstúpil do firmy "Bratia Makovickí". Koncom roka 1878 brat Daniel ochorel na pľúcnu chorobu a zo zamestnania, ktoré škodilo jeho zdraviu, odišiel. Po založení peňažného ústavu pod firmou Ružomberský úverový účastinný spolok stal sa správcom a pokladníkom tohoto ústavu. Obchod bol od mája 1880 uvedený zase pod pôvodnou firmou Peter Makovický.

Z Ružomberského úverového účastníckeho spolku, založeného Petrom a Danielom Makovickým, vyrástla neskôr Slovenská banka. Po smrti brata Daniela v roku 1881 sa stal správcom ústavu Peter Makovický a jeho najstaršiemu synovi Vladimírovi Makovickému odovzdal obchod so zmiešaným tovarom. Peter sa venoval už výlučne len ústavu. V roku 1880 navrhol syn Vladimír Makovický svojmu otcovi, aby firma začala vyrábať ovčiu bryndzu. Peter s návrhom súhlasil. Avšak v tých časoch ani otec ani syn nemali skúsenosti s výrobou bryndze. Najprv sa vyrobená bryndza skazila a musela byť vyvezená za mesto. Avšak týmto nezdarom sa nedali odstrašiť a pokus opakovali. Keď získali odborníka zo Starej Turej, začala sa im výroba dariť a značka "liptovská bryndza" sa stala známou nielen v celej bývalej Rakúsko-uhorskej monarchii, ale i za jej hranicami.

V roku 1883 založil Ružomberskú účastinársku spoločnosť, teda továreň na drevovinu v Bielom Potoku. Tento podnik po prekonaní počiatočných problémov dobre prosperoval a jeho prosperitou povzbudená skupina Ružomberčanov založila Ružomberskú továreň na celulózu a papier úč. spol. Petrom Makovickým založený podnik dal podnet k vybudovaniu vyspelého papierenského priemyslu v Ružomberku. Peter ovdovel ako 45-ročný a druhýkrát sa už neoženil. Popri svojom obchode sa venoval aj výchove ôsmoch nedospelých detí. Stratu manželky, ktorú veľmi miloval, ťažko znášal a spomínal na ňu ťažko ešte aj vo svojom vysokom veku. V rodine zažil množstvo smutných udalostí: smrť manželky, dcéry Želmíry, dvoch dospelých synov Cyrila a Miloša, dvoch zaťov atď. Peter Makovický bol dobrým národovcom a v roku 1861 sa stal členom skupiny ľudí, ktorí odovzdali uhorskému snemu pamätné "Memorandum svätomartinské", žiadajúce pre slovenský národ vyhlásenie autonómneho "Slovenského okolia". Bol aj zakladajúcim členom Matice slovenskej a spoluzakladateľom Tatrabanky. Mal veľký podiel na založení slovenského evanjelického cirkevného zboru v Ružomberku. Bol nábožným človekom a v jeho dome sa schádzali poprední ľudia z Liptova, Oravy, Turca.