Svetozár Hurban-Vajanský

Svetozár Hurban Vajanský

literárny vedec, publicista, redaktor, básnik, prozaik, literárny kritik, právnik

* 16.01.1847 Hlboké † 17.08.1916 Martin

 vzdelanie 

1858 gymnázium, Modra 1858 - 1861 gymnázium, Tešín 1861 - 1863 gymnázium, Oberschützen 1863 - 1866 gymnázium, Stendal pri Berlíne 1867 gymnázium, Banská Bystrica, kde maturoval 1867 - 1870 Právnická akadémia, Bratislava 1874 zložil advokátsku skúšku, Budapešti

životopis 

Svetozár Hurban Vajanský bol synom J. M. Hurbana. Prostredia, v ktorých sa formoval, sa líšili od podmienok iných slovenských vzdelancov tých čias. Od detstva sa pohyboval v kultúrne živom prostredí. Otcove slovanské a nemecké styky spôsobovali, že popri štúrovskej ideológii sa dostával do styku aj s inonárodnými literatúrami. Bol spolutvorcom modernej slovenskej poézie a prózy, literárnej kritiky a esejistiky. Stal sa vedúcou osobnosťou slovenského národného hnutia. Najmä na medzinárodných novinárskych kongresoch vďaka dokonalej znalosti nemčiny mohol informovať o ponižujúcom postavení svojho národa, predovšetkým v časoch uplatňovania tvrdých apponyiovských zákonov na školách v Uhorsku. Inšpiroval aj ženy spisovateľky, aby prekladaním kníh rozširovali obzor ľuďom túžiacim po vzdelaní. Jeho literárnokritická aktivita trvala vyše polstoročia. Veľmi skoro sa začínal pokúšať o literárnu tvorbu - ako desaťročný v časopise Zrnká, potom v rukopisných súboroch prevažne básnických, ktoré si robil počas celého štúdia (zachovali sa z rokov 1860 - 1872). Niektoré básne písal aj po nemecky. Pre štúdium práva sa rozhodol z osobných dôvodov, aby sa vyhol službe v uhorskom štátnom aparáte. Ako advokátovi sa mu nedarilo. Pokúšal sa uchytiť vo Viedni, Námestove a Liptovskom Mikuláši. Zamestnanie neúspešne hľadal aj ako profesor v Rusku a Bulharsku a ako redaktor v Martine. Politicky sa začal aktivizovať v 70. rokoch v rámci Slovenskej národnej strany. Bol organizátor a ideológ slovenského národného hnutia v období dualizmu. V Národných novinách uverejnil počas 4 desaťročí tisíce príspevkov rozličných žánrov. Vyzýval príslušníkov slovenskej inteligencie k drobnej práci medzi ľudom, k angažovaniu sa za sociálne, hospodársko-politické, kultúrne záujmy a potreby ľudu. V 90. rokoch sa snažil vytvárať mosty medzi jednotlivými triedami, vrstvami a politickými a náboženskými zoskupeniami slovenskej spoločnosti, chcel udržať národnú jednotu. V podmienkach rozvíjajúceho sa kapitalizmu bolo toto jeho úsilie nereálne. Aktívne sa zúčastňoval na udržiavaní úzkych kontaktov s predstaviteľmi politického a kultúrneho života českého národa. Podporoval vznik Československej jednoty. Na prelome 19. a 20. storočia v politickej a novinárskej činnosti propagoval myšlienku spolupráce a vzájomnej obrany utláčaných národov Uhorska a monarchie. Bol jedným z hlavných iniciátorov a programátorov Národnostného kongresu roku 1895. Ako nekompromisný obhajca prirodzených práv slovenského národa a odporca národnostného a sociálneho útlaku bol viackrát súdený a väznený. Bol tiež spoluorganizátor augustových slávností, funkcionár Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, organizátor výstavby Národného domu v Martine. Literárne bol činný už počas stredoškolských štúdií, pričom sa v nej objavovali podnety z domáceho prostredia aj súdobej nemeckej literatúry, neskôr sa preorientoval na ruskú literatúru. Ovládal najrozličnejšie novinárske žánre, rozvinul najmä umenie úvodníka, fejtónu – najmä cestopisného – kultúrnej črty, v ktorej venoval pozornosť všetkým druhom umenia, a tak výrazne posunul vývin slovenskej žurnalistiky. Publicistikou bola geneticky aj typologicky spätá aj jeho próza. Prozaicky sa formoval v besedniciach. Vo svojich novelách a románoch sa zaoberal súčasnou spoločenskou problematikou bezprostredne, a často aj z publicistického hľadiska. Spájal ich aj štýl. Súčasne s prozaickou a básnickou činnosťou sa profiloval aj ako literárny kritik. Prebojúval realizmus v slovenskej literatúre a zdôrazňoval rovnocennosť kritiky s umeleckou literatúrou. Bol generačným kritikom prvej vlny slovenského realizmu. Ako kritik obsiahol širokú škálu diel slovenskej i cudzej tvorby, prenikavé boli jeho rozbory diel ruskej literatúry, najmä I. S. Turgeneva a L. N. Tolstého. Ako dokonalý kritik sa prejavil aj vo výtvarnom umení a divadle.

Pôsobenie:

1872 predseda študentského spolku Naprej 1874 - 1877 advokát, Skalica, Viedeň, Bratislava, Námestovo, Liptovský Mikuláš 1878 účasť na okupácii Bosny a Hercegoviny ako vojak rakúsko-uhorskej armády 1878 - 1906 redaktor Národných novín 1898 - 1899 a 1906 - 1916 zodpovedný redaktor, resp. šéfredaktor Národných novín 1878 - 1880 spolu s Mikulášom Š. Ferienčíkom redaktor časopisu Orol 1881 - 1890 redaktor Slovenských pohľadov (prvý ročník redigoval spolu s Jozefom Škultétym) 1890 - 1916 majiteľ časopisu Slovenské pohľady 1894 - 1916 tajomník Živeny 1896, 1898, 1902, 1906 zredigoval s Elenou Šoltésovou 4 ročníky Letopisu Živeny 1903 - 1904 zodpovedný redaktor mesačníka Rodina a škola, Martin

tvorba

Poézia_

1880 Tatry a more 1884 Spod jarma 1885 Vilín 1890 Verše

Próza:

1874 Duchovia sudov. Obrázok z novejších časov 1880 Ľalie 1883 Besedy a dumy, 1. diel Letiace tiene 1884 Suchá ratolesť 1893 Rozpomienky z väzenia 1893 Podivíni 1893 Pustokvet 1893 Babie leto 1895 – 96 Koreň a výhonky 1901 Kotlín 1904 Blíženci 1905 Husľa 1907 Mier duše 1907 Pustokvet 1910 Daniel Chlebík

Cestopisy:

1901 Dubrovník – Cetinje 1905 Volosko – Venecia 1910 Sofia – Pleven

Literárna kritika:

1956 State o slovenskej literatúre 1957 State o svetovej literatúre

Výbery:

1926 Výber z diel Svetozára Hurbana Vajanského 1926 Mládeži 1937 Výber z díla Sv. Hurbana Vajanského 1947 Výber z diela 1957 Babie leto 1967 Kandidát 1971 Čo ľud môj cíti 1972 Svadobné šaty

Ostatné:

1886 Umenie a národnosť 1897 Storočná pamiatka narodenia Štefana Moyzesa 1797 – 1897 1897 Nálady a výhľady 1900 Politický proces 28 Slovákov a Sloveniek pre búrenie, jehož záverečné pojednávanie bolo pred kráľ. súdnou stolicou v Banskej Bystrici dňa 4. a 5. januára 1900 1903 Väzeňské rozpomienky zo svojho jednoročného segedínskeho a trimesačného baňskobystrického väzenia 1908 Listy z Uhorska

Korešpondencia:

1962 Korešpondencia P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym 1860 - 1890 Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského, Zväzok 1 1890 - 1916 Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského, Zväzok 2 1860 - 1916 Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského, Zväzok 3