Tido J. Gašpar

https://sk.wikipedia.org/wiki/Tido_J._Ga%C5%A1par

Tido J. Gašpar (vl. menom Jozef Gašpar, pseudonymy Tido J. Gašpar, Peter Štrbský) (* 7. marec 1893, Rakovo-Stariny – † 10. máj 1972, Nové Zámky) bol slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, predstaviteľ bratislavskej bohémy.

Životopis

Narodil sa v rodine hospodárskeho správcu a vzdelanie získaval v Rakove a v Martine. V roku 1911 pracoval ako námorník na Jadranskom mori, od roku 1919 bol tajomníkom župy, od roku 1922 pracoval na tlačovom odbore Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, od roku 1938 bol úradníkom slovenskej autonómnej vlády a od roku 1939 vedúcim Tlačového odboru Predsedníctva vlády.

V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku, v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy. Autor prejavu, ktorý 29. augusta 1944 v rozhlase prečítal vtedajší minister obrany Ferdinand Čatloš. Prejav oznamoval obyvateľstvu vstup nemeckých vojsk na Slovenské územie a žiadal obyvateľov aby okupačným vojskám nekládli odpor. V dôsledku prejavu veľká časť armádnych posádok na západnom a východnom Slovensku zachovala pasivitu, nepodporila povstalcov alebo sa nechala nečinne odzbrojiť Nemcami. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na doživotie. Na slobodu sa dostal až v roku 1958 po udelení amnestie. Od roku 1963 žil až do svojej smrti v Nových Zámkoch. Pochovaný je v Bratislave na Ondrejskom cintoríne.

Politická, verejná a kultúrna činnosť

V rokoch 1925 – 1927 bol dramaturgom Slovenského národného divadla v Bratislave, od roku 1922 bol redaktorom týždenníka Slovenský svet, redaktorom úradného vestníka a členom redakcie týždenníka Nový svet. Istý čas bol členom a tiež tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov, bol redaktorom edície Žatva, ktorú vydávalo vydavateľstvo Biblioteka a tiež predsedom Miestnej organizácie Matice slovenskej. V rokoch 1938 – 1939 bol jeden z vedúcich ideológov slovenskej štátnosti a zdôvodňoval nutnosť spojenectva s nemeckou ríšou, ideologicky vystupoval i proti Slovenskému národnému povstaniu. V rokoch 1939 – 1944 bol poslancom slovenského snemu.

Tvorba

Literárnu činnosť začínal písaním článkov a krátkych próz, knižne debutoval v roku 1920 zbierkou noviel Hana a iné novely. Prispieval do časopisov Slovenské pohľady, Nový svet, Elán, Slovenský svet, Ľudový chýrnik, Slovenský hlas, Slovák, Gardista a i. Vo svojich dielach využíval autobiografické motívy, motívy nenaplnenej lásky, rodinných pomerov, životnej neistoty, pesimizmu a dekadentných nálad, ale tiež sociálnu tematiku. Do popredia kládol citové konflikty, spletité osudy žien, úradnícke, rodinné a iné konflikty.

Ocenenia

1935 – štátna literárna cena za knihu Námorníci

Dielo

1920 – Hana a iné novely, novely o nesplnených ľúbostných túžbach 1922 – Deputácia mŕtvych, novely o jeho námorníckom pôsobení 1925 – Buvi-buvi, próza o sklamaniach v sociálnej oblasti a kritika spoločnosti 1925 – Karambol a iné novely 1929 – Pri Kráľovej studni 1931 – Červený koráb, o vzbure na krížniku Pula 1931 – Zakliata hora, pamiatka Oskar Nedbal|Oskarovi Nedbalovi 1933 – Námorníci 1935 – V cudzine a iné rozprávky, novely 1969 – Zlatá fantázia, spomienky na roky mladosti (v roku 1968 vyšli v časopise Slovenské pohľady)

Zobrané spisy

1943 – Dávne histórie. Zobrané spisy, zv. 1 1943 – Rozprávky o láske. Zobrané spisy, zv. 2 1944 – Námorníci. Zobrané spisy, zv. 3

Výbery

1970 – Námorníci

Publicistika

1934 – Trvalé svetlá, dokumentoval tu záujem o slovenské dejiny a kultúru 1938 – O čom je reč?, výber z komentárov uverejňovaných v rubrike "O čom je reč?" publikovaných v časopise Nový svet 1939 – Veľký rok, komentáre k vzniku slovenského štátu 1941 – Ziskožravci, slovenský nacionalizmus má byť preniknutý sociálnym akcentom 1942 – Za dobro celku, slovenský nacionalizmus má dôsledne dbať o svoj kresťanský základ 1944 – Slovenský nacionalizmus a Matica slovenská, povinnosťou ducha nie je len zjednocovať národ, ale aj zaisťovať novú jeho obrodu a stále mladistvé trvanie

Zobrané spisy

1943 – Dávne histórie, zv. I, jedenásť kratších literárnych útvarov

Pamäti

1998 – Pamäti I. 2004 – Pamäti II., Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Spomienky na prvú ČSR a jej predstaviteľov.

Preklady

1933 – Keller, G. E.: Rómeo a Júlia na dedine

O ňom

Maruniak, Peter: Jozef Tido Gašpar - 115. výročie narodenia. In: Maruniak, P. - Grácová, G. (eds): Život a dielo ďalších exilových pracovníkov, MS 2010, s. 254 - 285.